* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

pondelok 2. apríla 2018

Trošku na zamyslenie..

Už dlho som premýšľala nad tým, aký článok by som mala napísať. Viem, že moje články nestoja za veľké reči, a nemajú hlbokú myšlienku. No vystihujú ma. Vystihujú ma ako osobnosť, či už rada fotím, alebo sa s vami podelím o svoju reakciu na knihu. No v poslednej dobe som toho mala veľa. Dobre viem, že posledný článok vyšiel ešte pred Vianocami, a už tu je Veľká noc. No ja som typ človeka, ktorý je kreatívny, tvorivý. No nie som tá, ktorá sa núti do vecí, len aby boli urobené, len aby to bolo za mnou. 
Chcem si tu tvorbu užiť a vlastne.. v poslednej dobe som ani nemala nápad. Naozaj som netušila o čom by som mala spraviť článok.. Kníh som v poslednej dobe veľa nečítala, dobrý fotoaparát na fotenie fotiek nemám k dispozícii a myslím, že ostatné veci by neboli uskutočniteľné. Viete, ja som len dievča. Som len človek a ani ten nefunguje ako robot. Nevydávam články pravidelne, ale ak ma napadne nejaká dobrá vec a chce sa mi do nej ísť, tak o tom napíšem. No nie som nijaká boháčka.. nemám všetko čo chcem, a môj život nie je ako z rozprávky. Každý má svoje problémy a ja sa cítim, že nežijem naplno. Hoci veci, ktoré by som v živote chcela uskutočniť nie sú veľmi podstatné, sú to veci, ktoré ma napĺňajú, a ktoré ma robia samou sebou. No neviem, ako ich mám dosiahnuť. Chcela by som toho veľa , ale nie je to také ľahké. 
Či už len obyčajné cestovanie. Koľko ľudí si povie, že sa vyberú do Talianska a už tam sú. No niektoré hlboké pocity a emócie iných ľudí, ľudí, ktorí to už majú premyslené, vysnívané, tie im to neumožnia. Nemajú na to či už prostriedky, financie, ľudí, ktorí by ich podporovali.. Je to celé také hlúpe. Sedím tu zabalená do deky a snažím sa napísať niečo zmysluplné, ale je dosť možné, že mnohým to dávať zmysel nebude. Chcela som sa trošku uvoľniť a vyliať sem svoje emócie. Predsa, som ešte stále dieťa, je mi 14 a nerozmýšľam ako dospelí. Chcela som len predať pár mojich vlastných viet s myšlienkou, že nie všetci máme to, čo chceme. Je nás veľmi veľa. Ale ja sama sa v poslednej dobre snažím robiť všetko preto, aby mi to vyšlo, aby som si to splnila. A stále nič.. Preto hovorím, že to nie je ľahké. No nikdy sa nevzdám, a budem o život bojovať, aby bol taký, aký ho chcem, aby mi niečo dal, aby som splnila všetko k čomu som predurčená a nakoniec vstúpila do večnosti. Aby som z toho mala dobrý pocit, aký mám keď dočítam knihu s dobrým koncom. Aby sa mi mohli zodvihnúť kútiky úst a mohla som povedať: "Áno, splnila som všetko čo som chcela, tak to malo byť."

Budem sa snažiť, aby môj život naozaj takto dopadol. Týmto článkom by som sa chcela stotožniť s vašimi pocitmi a napísať vám, že ak ste v podobnej situácii a myslíte si, že život vám uteká medzi prstami a vy ho nie ste schopní uchopiť, musíte sa len snažiť. Ono to nakoniec vyjde, podarí sa vám to. Len musíte bojovať. 
A ja dúfam, že som neznela ako jedno veľké klišé, alebo že som bola veľmi sentimentálna. Chcela som niečo podobné urobiť už dávno, naozaj som chcela napísať, že to nie je podľa mojich predstáv, ale budem sa snažiť. A aj teraz, keď dopisujem tento článok s pocitom, že to veľa ľudí nepochopí, lebo nie je veľa ľudí, ktorí by mali rovnaké názory, tak si tým nie som istá. Pretože viem, že tento článok nie je dokonalý, no bolo to spojenie mojich rúk a môjho srdca. Tak snáď ma hneď neodsúdite. Aj vy bojujte a plnte si sny, lebo aj keď ja som ešte nič nedokázala, chystám sa na to, lebo nemôžem dopustiť, aby môj život dopadol ako prach stratený v temnote. 

Stále sa snažím a verím, že raz sa mi podarí docieliť nemožné.. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára